reklama

Čo ešte mi chcete vziať?

Aký sme to vlastne národ? Akí sme to my Slováci a Slovenky? Vieme sa postaviť za slabších a utláčaných, alebo sme práve tí a tie, ktorí a ktoré ponižujú a utláčajú?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (99)

Realitou dnešných dní skrz - naskrz prechádza kultúrna vojna. Kultúrna vojna tradičných hodnôt, ktorá úpenlivo bojuje proti „démonovi liberálnej rozpustilej morálky západného sveta“. Aspoň takto sa nám to snažia navodiť predstavitelia tých najmorálnejších a tých najtradičnejších ochrancov tradičných hodnôt z Aliancie za rodinu. Tí a Tie pred pár dňami odovzdali vyše 408 000 podpisov statočných občanov a občaniek Slovenska, aby sa párom rovnakého pohlavia znemožnilo upravovať svoje civilné zväzky, znemožnili sa adopcie takýmto ľuďom a tiež, aby rodič mal právo zasahovať do výučby na škole.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To nestačila ponižujúca zmena ústavy, že manželstvo je výhradným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Keď už nejakú menšinu máme ponížiť a aj napriek tomu, že je na kolenách, ešte si do nej poriadne poďme kopnúť. Áno samozrejme KDH so SMER-om vypálili populistickú agendu občianskych aktivistov a aktivistiek z Aliancie za rodinu a ústavnu zmenu pripravili o čosi skôr, ale to vôbec nevadí, celá táto petičná mašinéria s ambíciou vyhlásiť referendum s protiústavnými otázkami sa deje aj tak. Nech už to dopadne akokoľvek a či sa referendum vyhlási alebo nie, dostala LGBTI komunita veľmi silný signál od tejto našej "všeobjímajúcej" spoločnosti. Až 408 000 Slovákov a Sloveniek by najradšej lesbám a gejom znemožnila natrvalo upravovať si svoje civilné zväzky, znemožnila mať deti a ďalej obmedzovala svojich krajanov a krajanky. Koľko lásky cítite keď sa slastne ovejete vejárom petičných hárkov? A koľko keď sa tiež hrdo potľapkáte po pleci: "Dokázali sme to."?! Ja Vám gratulujem, naozaj ste to dokázali. Slovensko sa raz opäť ďalším krokom priblížilo k Bielorusku, Rusku, Iránu a Ugande a ďalším krajinám, ktoré tak dbajú o ľudské práva a kvalitu života svojich občanov a občaniek.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Som veriaci gej. Už dávno nepraktizujem svoju rímokatolícku vieru. Akosi sa nie veľmi dobre cítim v kostole.

Vzali ste mi kostol, tým myslím cirkev. Jej členom som už len formálne a aj to je otázka času, kedy konečne jej členom nebudem.

Dokonca ste mi už vzali vieru, možno nie úplne, ale pekne ste ju podkopali. No viera v Boha je niečo silnejšie ako Vaša nenávisť maskovaná burkou lásky a pocit neuveriteľnej viny, ktorou mi chcete pomazať čelo. Zabúdate že Kristus menil svoju krv na víno a nie na vinu. Uvedomil som si, že v Boha stále verím a stále veriť budem. Asi je to iný Boh, ako je ten Váš. Ten môj totiž miluje všetky svoje stvorenia a je láskavý, nepodnecuje nenávisť a čo je najdôležitejšie nedovolí a nedopustí, aby sa ním niekto oháňal ako nejakou mačetou vo vymyslenej vojne za nenávisť voči niekomu inému, dokonca voči slabšiemu. Môj Boh to nedopustí. To že ste Vy z neho spravili zakrvavenú šabľu, ktorá stína všetko čo sa Vám nepáči, je len o Vašom svedomí a určite nie je o Bohu a viere.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vzali ste mi dôveru voči všetkým kresťanským inštitúciám. To je však v poriadku, ja už v ne ani veriť nechcem, čiže za to Vám môžem len poďakovať.

Vzali ste mi súkromie, stále, v jednom kuse sa na mňa hľadí len cez optiku deviácie a sexuálnych preferencií. Neprejde deň, či noc, aby mi nejaký kresťanský aktivista alebo aktivistka neklopali na dvere spálni a nechceli vidieť a vedieť, čo vlastne v tej spálni robím. A sú to práve oni a ony, ktorí a ktoré naše sexuálne správanie vyťahujú a hodnotia. Je to nechutné, že sa to vôbec deje. Pretože napríklad ja sa o Vaše sexuálne preferencie nestarám a považujem ich za Vaše súkromie. Neberte mi preto to moje!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo stále musíme dokazovať, že sme schopní a schopné uzatvárať romantické zväzky a vzťahy? Kedy takouto previerkou prešla majoritná väčšina heterosexuálne cítiacich ľudí? O tomto je rovnosť, že na seba máme hľadieť rovnými a otvorenými očami a nie cez prsty.

Vzali ste mi, už dávno, pocit istoty, že v tejto krajine môžem žiť slobodne a rovnako šťastne aj napriek tomu, že som gej. Žiaľ nie je to možné. Jediný, kto mi ako tak túto istotu dáva je moja vlastná rodina a moji priatelia a priateľky. Som šťastným strýkom nádherných dvoch detí, ktoré ako môžem, tak podporujem, takisto ako podporujem a milujem aj celú tradičnú rodinu môjho brata. Ja narozdiel od Vás to myslím úprimne a napríklad aj túto konkrétnu tradičnú rodinu podporujem.

Čo je však najhoršie, beriete mi nádej. Ešte ste mi ju síce nevzali, ale už tie vaše drzé chápadlá po nej siahajú. Tou nádejou myslím to, aby to čo mi je prirodzené, vlastné a čo je mojím súkromím, mohlo byť konečne v tejto spoločnosti akceptované a prijaté ako rovné!

Postupne a pomaličky mi beriete, to čo mi bolo milé.

Ale rozhodol som sa, že mi to ale nevezmete! Bojím sa síce, že to moje rozhodnutie bude predsa len nič oproti tej Vašej väčšine, ktorú tak radi ukazujete podpísanú na petičných hárkoch a manifestujete pri rôznych pochodoch za život a vôbec Vám nevadí, že okrem mamičky a otecka, ktoré nám mávajú z Vašich zástav pochodujete aj pod fašistickými znakmi fašistického prvého Slovenského štátu. Ale to je už iný príbeh a tiež je to len a len na Vašom svedomí. A aby som nezabudol, vzali ste mi už aj zdrobneniny mamička a otecko. Lebo z úst zlatoústeho všeobjímajúceho Chromíka, so šialenými nenávistnými iskričkami v tvare križika v očiach, sú mi tie slová viac ako odporné a spúšťajú vo mne dáviaci proces. Zdajú sa Vám zdrobneninky a fotky a príbehy detičiek, ktoré by už už podpísali petičné háročky no nemôžu, lebo sú ešte malilinké, ako forma manipulácie? To istotne je len náhoda. O manipuláciu ísť vonkoncom nemôže.

Našli ste si nepriateľa spoločnosti a to komunitu LGBTI ľudí a teraz na ňu pekne hádžete všetku Vašu frustráciu a špinu, že na napĺňanie ideálu tradičnej rodiny hľadíte príliš zďaleka. Niekedy to boli židovskí krčmári, ktorí mohli za rastúci alkoholizmus na Slovensku, nie frustrovaní slovenskí pijani. Tých Židov sme sa však ako statoční Slováci a Slovenky včas zbavili a kúpili im cestovné lístky na nákladné vlaky do vraj pracovných táborov, pravdaže jednosmerné. Dnes sú to homosexuálni muži a homosexuálne ženy, ktorí a ktoré môžu za rozpadajúce sa manželstvá medzi jedným mužom a jednou ženou. Vzťah, ktorý tu už máme vraj od nepamäti, no možno nie od nepamäti ale tak minimálne dobrých dvesto rokov. Na pôvod týchto tradícii sa však nikto nikdy nepýta, prečo by sa aj mal? Otecko a mamička boli vždy, dokonca aj za feudalizmičku, a aj dávno sa predtým starali o detičky a vidličky psíčky aj mačičky a iné zdrobninky.

Možno už poučený vlastnou históriou, Slováci a Slovenky, by sme ju už nemuseli opakovať. Skúsme si vážiť potreby a práva všetkých nás bezohľadu, či je súčasťou väčšiny, či menšiny. Hlavne sa tomu neprávu a nadvláde určitých šialených premoralizovaných a viackresťanských aktivistov nepoddajme a postavme sa za slabších a utlačovaných.

Petícia nie je o ochrane rodiny, je to zlo, ktoré ukazuje prstom a nálepkuje občanov druhej kategórie. Kam to ešte bude pokračovať a čo ešte budú chcieť LGBTI komunite uprieť?

Čo ešte mi chcete vziať?

Róbert Pakan

Róbert Pakan

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Róbert učiteľ národov (príliš odvážne), Róbert dobrého srdiečka (patetické)alebo Róbert z Pereša (nechutné), Róbert slovenský sexsymbol (nereálne), železný Róbert (neaktuálne), Ing. Róbert (príliš akademické), sv. Róbert (rúhačské), zlatý slávik Róbert (málo pravdepodobné - aj keď tá šanca tu je). No myslím, že som to hlavne Ja Róbert! (výstižné) Zoznam autorových rubrík:  FEJTONYNázorySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu